Geneticky modifikované organizmy alebo GMO. Keď sa tento názov spomenie, niekomu vlasy dupkom vstávajú. V jednej ankete u našich západných susedov dokonca veľa respondentov odpovedalo, že sa obáva GMO kvôli obsahu DNA v rastline, ktorá v tej „normálnej“ predsa nie je. Je však tento strach opodstatnený? Poďme sa spoločne pozrieť pod pokrievku tejto kontroverznej téme.
ČO JE TO VLASTNE GMO?
Na začiatok je potrebné vysvetliť, že každý živý organizmus obsahuje DNA. Či už ide o zvieratá, baktérie alebo rastliny - čokoľvek, čo žije, obsahuje genetickú informáciu. Čo sa týka GMO, ich presnú definíciu nájdeme v zákone č. 151/2002 Z. z. v ZNP. Ten hovorí, že geneticky modifikovaný organizmus je organizmus, ktorého genetický materiál bol zmenený spôsobom, ktorý sa prirodzene pri pohlavnom rozmnožovaní a prirodzenej rekombinácii nevyskytuje. Prenesene tak môžeme povedať, že sa jedná o cielené šľachtenie a zmenu daného organizmu.
NIC NOVÉHO, KRÍŽENÍM RASTLÍN SA ZAOBERAL UŽ J. G. MENDEL
Práve procesom šľachtenia alebo krížením vhodných jedincov nesúcich požadované či lepšie vlastnosti, sa človek snažil vylepšovať svet okolo seba od nepamäti. Šľachtenie bolo uskutočňované ako na potravinách (obilie), tak na domácich zvieratách. Ani ľudia sa šľachteniu nevyhli, či už si lepšieho partnera vybrali dobrovoľne alebo im bol priradený systémom. Klasické šľachtenie potravín sa využíva dodnes, namiesto vyberania vhodných plodín však vnášame náhodné genetické zmeny (tzv. mutácie). V snahe náhodne vytvoriť výhodnejšie varianty plodín sú rastliny vystavené pôsobeniu chemických látok alebo UV žiareniu. Tento typ vylepšovania nie je príliš efektívny a nie je možné zaručiť, či sa naozaj dosiahne plánované vylepšenie, či sa vytvorí organizmus neschopný života, ba dokonca nesúci zdravotné riziká pre okolie. Geneticky modifikované organizmy sú naproti tomu vyrobené modernými biotechnologickými postupmi za dodržiavania striktných podmienok a legislatívnych opatrení podľa vykonávacej vyhlášky 399/2005 Z. z. Než sa GMO dostane k spotrebiteľom, prejde tiež množstvom testov zdravotných rizík. Za nedodržanie akýchkoľvek pravidiel práce s GMO môže byť podľa zákona uložená pokuta.
VIETE SI PREDSTAVIŤ LIEČBU CUKROVKY BEZ INZULÍNU?
GMO sa však neobjavili z ničoho nič. Pre samotný rozvoj molekulárnych metód boli podstatný rok 1953, kedy bola odhalená štruktúra dvojzávitnice DNA, a rok 1967, v ktorom bol rozlúštený genetický kód. História GMO ako taká sa dá datovať do 70. rokov minulého storočia, konkrétne do roku 1973. Vtedy po prvýkrát došlo k prenosu cudzorodého genetického materiálu do baktérie, čo sa považuje za prvotný krok cielenej manipulácie. Akonáhle bolo známe, ako cudzorodé úseky DNA vkladať a uchovať, prvé produkty GMO nenechali na seba dlho čakať. V roku 1978 bol prvýkrát na svete vyrobený inzulín k liečbe cukrovky vložením jeho génu do baktérií. V roku 1982 bol po riadnych klinických testoch schválený pre použitie v medicíne a od tej doby úplne nahradil dovtedy používaný, avšak nie príliš efektívny a ekonomicky nevýhodný inzulín z bravčových a hovädzích pankreasov. Od 80. rokov zaznamenala technika GMO veľký boom a obľubu. Na svetlo sveta sa dostali hormóny k liečbe pacientov, začalo sa s klonovaním živočíchov a vylepšovaním vlastností rastlín. Dnes nám produkty geneticky modifikovaných organizmov veľmi významne uľahčujú každodenný život a často o tom ani nemusíme vedieť. GMO vylepšenia bežne používaných vecí či preparátov potrebných pre záchranu života pacientov nebudia žiadne kontroverzie. Je to spôsobené hlavne tým, že podľa legislatívy nie je povinnosťou na tieto výrobky písať, že sú GMO a veľa ľudí si túto skutočnosť nespojí s týmito výrobkami. Hlavne v medicíne pacienti profitujú vďaka GMO medicínskym preparátom využívaným k liečbe nedostatku hormónov ako je cukrovka alebo trpaslíctva alebo u pacientov s trombózami a poruchami krvnej zrážanlivosti, ktorým je dodaná chýbajúca zložka. Pacientom s nádorovým ochorením môžeme vďaka GMO technike ponúknuť nové moderné lieky - monoklonálne protilátky, ktoré výrazne zlepšujú prognózu pacientov. Ďalším využitím GMO v medicíne je príprava vakcín. Napríklad očkovacie preparáty proti žltačke B, čiernemu kašľu a rakovine krčka maternice sú u nás bežne využívané, vo svete už je možné nájsť tiež vývoj a použitie vakcín proti vírusom Ebola alebo Zika.
PRACIE PRÁŠKY ÁNO A POTRAVINY NIE?
GMO nám pomáha aj v bežnom živote, nielen v medicíne, napríklad pri výrobe syrov z mlieka sa využíva GMO pripravený enzým chymozín, rada vitamínov (B2, B12, C, E) je vyrobená fermentáciou GMO mikroorganizmov namiesto extrakcie zo zvieracích orgánov. Pracie prášky a umývacie prípravky využívajú GMO enzýmy na odstraňovanie nečistôt pri nízkych teplotách, čo je vďaka zníženiu energetickej náročnosti veľmi prínosné nielen pre užívateľov, ale aj pre životné prostredie. Čo však budí značné kontroverzie naprieč západným svetom, je využívanie GMO v potravinovom priemysle a poľnohospodárstve. Genetické modifikácie zvierat nie sú pre svoju časovú a finančnú náročnosť príliš rozšírené, jedným z mála GM zvierat je v súčasnosti losos AquAdvantage, ktorý nesie umelo vložený gén pre rastový hormón. Vďaka tejto zmene ryba rastie rýchlejšie a nestačí sa tak v mäse nazhromaždiť toľko ťažkých kovov a škodlivín z okolia.
PLANETA ZEM NÁS ČOSKORO NEUŽIVÍ
S rastlinami je to však naopak a cielené modifikácie, ktoré sú jednoduchšie a dostupnejšie, sú čím ďalej častejšie. Zlepšovanie je zamerané najmä na zvýšenie produkcie, výťažku, odolnosti a vylepšenia nutričných vlastností. GM rastliny sa využívajú nielen na konzumáciu, ale tiež napríklad na odstraňovanie ťažkých kovov z pôdy. Prvou GM potravinou schválenou na konzumáciu bola v roku 1994 paradajka FlavrSavr, ktorá mala vďaka zníženiu enzýmu pektináza, zodpovedného za mäknutie plodu, predĺženú trvanlivosť. Ďalší projekt zameriavajúce sa na GM plodinu, bol projekt Zlatá ryža. Rozvojové krajiny, hlavne ázijské, sa dlhodobo stretávajú so slepotou z dôvodu nedostatku vitamínu A v strave. Zlatá ryža je ryža obohatená o beta-karotén (odtiaľ jej názov zlatá), ktorý je prekurzorom vitamínu A. Jednoducho povedané, konzumáciou takto obohatenej ryže by sa doplnilo potrebné množstvo vitamínu v strave a došlo by efektívne k zlepšeniu zdravotného stavu tamojších obyvateľov. Bohužiaľ z dôvodu nedôvery ľudí, zlej informovanosti a častým zásahom ekologicky zameraných spoločností, ktoré políčka s touto ryžou zámerne ničili, došlo k pozastaveniu celého projektu a je zatiaľ neisté, kedy a či vôbec sa bude pokračovať.
CHCELI BY SME RADŠEJ VIAC CHÉMIE?
S rastúcim počtom obyvateľov sveta rastie aj dopyt po poľnohospodárskych plodinách, avšak kapacita poľnohospodársky obrábanej pôdy je značne limitovaná. Ponúkaným riešením je zvýšenie produkcie pestovaných plodín a súčasne tiež zníženie ich straty. Toho sa dá docieliť zvýšením odolnosti proti škodcom a plesniam. Odolnosť proti hmyzím škodcom je dnes riešená najmä chemickými postrekmi rastlín hubiacimi larvy hmyzu. Zvyšky týchto chemikálií však na rastlinách zostávajú aj po dôkladnom umytí. Nezabudnime napríklad na neslávne známe využívanie DDT, ktoré viedlo k narušeniu ekosystému jeho hromadením v prírode a úmrtím zvierat kvôli jeho karcinogénnym účinkom. DDT je napriek známych škodlivým účinkom dodnes využívaným insekticídom v boji proti malárii v niektorých rozvojových krajinách (najmä v Indii a juhoafrických štátoch), pričom plodiny z týchto krajín sú voľne dovážané do Európy a USA. GMO rastliny, takzvané Bt - rastliny, nesú gén pre špecifický proteín nazývaný Bt-toxín, ktorý je prirodzene produkovaný baktériou Bacillus thuringiensis. Bt-rastlina tento bakteriálny enzým produkuje a ak je skonzumovaný larvami hmyzu, ktoré požierajú listy rastlín, spôsobí úmrtie tohto škodcu. Nie je preto potrebné používať chemické pesticídy, ktorých reziduá majú potvrdený negatívny vplyv na zdravie ľudí. V dnešnej dobe je vytvorených približne 700 variantov spomínaného toxínu, ktoré sú prísne špecifické na konkrétne druhy hmyzu. Je vylúčené, aby Bt-toxín narušoval ekosystém neselektívnym zabíjaním neškodného hmyzu, napríklad včiel.
OBAVY SÚ ZBYTOČNÉ
Médiá často zmieňujú obavu z rozšírenia GM plodín do voľnej prírody, čo je ľuďmi interpretované ako veľké a isté nebezpečenstvo GMO. Každá GM plodina je pred uvedením na trh testovaná za veľmi prísnych podmienok, a to vrátane možného kríženia s bežne dostupnými a jej podobnými druhmi. Rastliny sú sterilné (čiže neschopné kríženia) a zároveň sú upravené tak, aby bolo potrebné pre ich rast použitie špeciálneho zloženia hnojív. To prakticky zamedzuje ich rastu vo voľnej prírode, kde sa takéto špeciálne zmesi nevyskytujú. V USA je využitie GM plodín pomerne časté a rozšírené, zatiaľ však neboli hlásené žiadne úniky týchto rastlín do prirodzeného ekosystému. Na rozdiel od klasického šľachtenia s neistým výsledkom podlieha GMO, ako už bolo spomenuté, veľmi prísnym pravidlám a testovaniu na zdravie ľudí pred uvedením do praxe. Podľa štúdie vplyvu GM rastlín na ľudské zdravie, ktorá prebieha už 7 rokov na viac ako 100 miliónoch ľudí, neboli zaznamenané žiadne negatívne dopady na ľudské zdravie či na plodnosť.
A ČO ĎALEJ
Výskum a vývoj GMO stále pokračuje a ponúka bezhraničný potenciál do budúcnosti. Napríklad v reakcii na zvyšujúci sa výskyt celiakie a alergie na lepok sa vyvíjajú druhy obilnín bez prítomnosti lepku. Vo výskume sú tiež vakcíny obsiahnuté v potravinách typu zemiaky, ktoré by boli vítanou alternatívou v rozvojových krajinách, kde nie je možné z dôvodu nedostatku vyhovujúcich skladových priestorov použitie súčasných vakcín. Vakcíny totiž musia byť uskladnené pri teplotách okolo 4 °C. V neposlednom rade by používanie GM plodín s vyššími výnosmi viedlo k zvýšeniu konkurencieschopnosti malých poľnohospodárov s obmedzenými zdrojmi pôdy. Neustále rastúca populácia bude ďalším argumentom pre použitie genetických modifikácií v poľnohospodárstve. Treba dúfať, že sa podarí osvetou o GMO vyvrátiť pochybnosti a zahnať strach, ktorý túto tému stále zahaľuje. GMO totiž už teraz prináša celý rad výhod, bez ktorých si dnešný svet dokážeme len ťažko predstaviť.
